Hlavná refinančná sadzba preto zostala na nule a depozitná sadzba na -0,4%. Oveľa dôležitejšie však boli komentáre ku koncu kvantitatívneho uvoľňovania QE: ECB bude aj naďalej pokračovať v mesačných nákupoch cenných papierov v objeme 30 mld. EUR do septembra 2018. Po septembri zníži objem na 15 mld. EUR mesačne do decembra 2018 a od roku 2019 už nebude tvoriť nové peniaze na nákup dlhopisov a iných cenných papierov. To boli jastrabie správy pre euro, no trh s týmito správami už počítal, a preto už boli započítané v cenách.
ECB zároveň dodala, že peniaze z exspirujúcich dlhopisov bude používať na nákup ďalších dlhopisov, ale aj to už investori vedeli, čiže žiadne prekvapenie.
Draghi ale zároveň dodal aj mierny forward guidance, pretože sadzby budú ponechané na súčasných úrovniach minimálne do leta 2019 a prípadne dlhšie, kým inflácia nebude rásť udržateľným tempom na očakávané úrovne. Trh sa viac sústredil práve na tento dovetok o sadzbách a euro bolo silnejšie vypredané, pričom pár EUR/USD prepadol až k 1,1730, čo bol pokles o cca 100 pips v prvotnej reakcii.
V stredu večer zasadal aj americký Fed. Ten podľa očakávaní znova zvýšil úrokovú sadzbu už na 2 % a naznačil, že sa tento krok chystá zopakovať ešte dvakrát tento rok. Trh pritom očakával len jedno ďalšie zvyšovanie. Zároveň Americká centrálna banka navýšila aj projekcie ekonomického rastu. Inflácia v USA meraná podľa CPI je už na 2,8 % a jadrová inflácia CPI je na 2,2 % medziročne. Aj keď sa nejedná o obľúbené indikátory inflácie pre Fed, vyzerá to tak, že rast cien v USA začína prudko akcelerovať, čo by mohlo vyústiť do ešte rýchlejšieho zvyšovania sadzieb koncom roka. Americký dolár však po sedení Fedu klesol a výnosy tiež spadli. Trh teda neverí prognózam Fedu a na ďalší rok stále neočakáva rýchle zvyšovanie sadzieb.
Problémom ale zostáva splošťujúca sa dlhopisová krivka. Súčasným tempom by sme sa po ďalšom zvýšení sadzieb mohli dostať už do inverzného teritória. Vtedy sú krátke sadzby vyššie ako dlhodobé a historicky vždy do 18 mesiacov od tohto momentu nasledovala v USA recesia. Aj preto investori nakupujú dlhopisy s dlhšou splatnosťou, ktoré slúžia ako bezpečný prístav.
V noci zo stredy na štvrtok mala zasadnutie aj Bank of Japan a aj tu sme videli zníženie nákupov dlhopisov v programe QQE o 15 mld. USD mesačne. Zdá sa, že kohútiky lacných peňazí od centrálnych bánk sa zatvárajú a bude zaujímavé sledovať, ako sa s tým vysporiadajú jednotlivé ekonomiky, ktoré sú na vrchole svojich rastových cyklov.
